Reč

Naša doba je dobou reči. Demokracia, ekonomika, predovšetkým však veda a technika nám umožnili, že človek si „vydobyl“ právo rozprávať. Postupne sa však začína vytrácať pravdivý význam ľudskej reči. Po počiatočnej fascinácii z nových možností komunikácie by sme si mali položiť otázky: nie sú komunikačné prostriedky, s ktorými žijeme, reklamné heslá a slogany, príliv informácií cez masmédiá, ktoré ovplyvňujú náš život, len „odpadkami“, ktoré znečisťujú náš svet? Mnohí ľudia si už začínajú uvedomovať, že autonómia masovokomunikačných prostriedkov pomohla vzniku „umelého sveta“, v ktorom nie sme schopní chápať reálny svet. Vo svete čoraz viac dominujú projekty, ktoré nepotrebujú slovo a reč, ale sú postavené na sile obrazu a krátkodobého zážitku. Dnešný človek je unavený zo záplavy informácií a nie je schopný ich selektovať a zhodnotiť. Nestačí absorbovať jedny a už sa do jeho vedomia tlačia druhé. Internet sa tiež pričinil o to, že nebezpečenstvo odcudzenia sa ľudí nebolo nikdy tak veľké ako práve dnes. Ľudia sa prestávajú stretávať a radšej mailujú. Deti prestávajú čítať a tak si budovať slovnú zásobu. Ak to takto pôjde ďalej , možno raz prestaneme rozprávať a budeme komunikovať len elektronicky... A pritom čo je viac ako „pokec naživo?“