Odvtedy sme sa stretli už veľakrát. Situáciu nám však komplikuje fakt, že nie sme z toho istého mesta, aby sme sa mohli stretnúť aj mimo školy. Teším sa na každú sobotu, na tých niekoľko krásnych chvíľ, ktoré môžem s Tebou stráviť. Páči sa mi Tvoj humor, pozitívny prístup k povinnostiam... Už nikoho „neoblafnem“, pačiš sa mi TY. Ale nemôžem Ti to povedať, to nedokážem. Preto to skúšam takto, možno prídeš na to, že je to o Tebe, pre Teba...Včera som si prečítala peknú vec: „Štastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie oň treba bojovať. A práve magický okamih všedného dňa nám pomáha zmeniť sa, vydať sa na cestu za splnením snov. Budeme pri tom trpieť, potýkať sa s ťažkosťami, čeliť sklamaniam-je to však prechodné a nepoznačí nás to. A v budúcnosti sa budeme môcť hrdo a s vierou obzrieť dozadu. Úbohí sú všetci, čo sa boja riskovať. Možno nikdy nezažijú sklamanie, nestratia svoje sny, ani nebudú trpieť, ako tí čo idú za svojimi snami. Keď sa však obzrú dozadu, začujú ako im srdce hovorí: Čo si urobil so zázrakmi, ktoré Boh zasial do dní tvojho života? Čo si urobil s talentmi, ktoré ti zveril? Zahrabal si ich do zeme, lebo si mal strach, že ich stratíš? Takéto je teda tvoje dedičstvo:istota, že si svoj život premárnil.“A toho sa ja bojím, že premárnim svoje šance. Celú noc som rozmýšľala nad týmto úryvkom. Nesmiem zahodiť šancu, ktorá sa mi ponúka, skúsim to risknúť a dať Ti najavo, ako mi na Tebe záleží. Som rada, že som Ťa stretla. Preto som napísala pre Teba tento článok.
23. mar 2006 o 07:01
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 661x
Našla som Ťa a stále to neľutujem
Po našom prvom stretnutí som možno sama neverila, že Ťa medzi toľkými študentami spoznám a znovu nadviažeme rozhovor. Nemám veľkú pamäť na tváre, respektíve skôr kam človeka zaradiť. Preto ma potešilo, keď si ma na chodbe prvý pozdravil a ja som si spomenula „Veď to je ON!“
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)