Rozum a srdce

Srdce sa chváli láskou. Mozog sa pýši nápadmi. V našom živote dochádza často k súboju týchto dvoch symbolických majiteľov rozumu a lásky. Cit nám hovorí, aby sa rozum vzdal, ešte skôr ako táto „vojna“ začne. Rozum však má opačný názor. Vyjednávanie nevedie k ničomu, aj keď mu predsedá taký sprostredkovateľ, akým je „pán minister Svedomie“. Jednotlivé kolá vyjednávania o vzájomnom neútočení a zmrazení zákerných zbraní nevedú k dohode. Tak sa stáva, že sú obaja naďalej v trvalom súboji alebo večnom neprípustnom miešaní sa do záležitostí toho druhého. Keby sa takýto konflikt odohrával na druhom konci sveta, mohli by sme si povedať, že sa nás to netýka. Ale táto vojna sa odohráva na bojisku, ktoré leží priamo v nás, v našom vnútri... „Vojnovej pozorovatľke“, pani vyslankyni Nálade sa nedarí pochopiť, kam až „pán generál“ Rozum môže prísť v boji proti Láske. Zodpovednosť nedokáže slovami vyjadriť straty, ktoré utrpeli obe strany.Toto bojové pole, ktoré je presiaknuté slzami a krvou (pretože Láske vždy tečú slzy a Rozumu krv), je najmenším bojiskom na svete. Malý obsah ľudského vnútra je ale schopný obsiahnuť taký veľký ľudský konflikt. A dokonca ho dokáže ukryť pred zrakom celého sveta. Aj keď vzdialenosť medzi hrudníkom, kde leží ľudské srdce a hlavou, kde sa nachádza mozog, je symbolicky jedna z najdlhších na svete, dochádza tu často k roztržkám. Dôvody k súbojom sú rôzne. Väčšinou sú vyprovokované mozgovou kôrou, ktorá sa snaží človeku nahovoriť falošnú poučku: „Čo máš urovnané v hlave, to máš urovnané aj v živote.“ A to je niekedy veľký omyl. Na také niečo dopláca potom srdce.Aj keď Láska môže byť na bojisku ťažko zranená, nikdy neumiera. Nemožno ju nikdy pochovať. Tak veľký hrob ešte nikto nevykopal, tak obrovský náhrobný kameň sa ešte nenašiel. A aj keby.... Láska vstane z mŕtvych...